Z Okoličného po stopách veľkých poľských svätých
Jeden z májových dní bol pre nás, skupinku sestier z komunity Okoličné tak trochu výnimočný. Túžili sme už dávnejšie po takomto ďakovnom a zároveň prosebnom dni, utužujúcom vzťahy medzi nami, ale aj s tými, ktorí slúžia svojou duchovnou službou zase nám.
Vybrali sme sa do Wadowic, a cez Kalwariu Zebrzydowsku do Krakowa, v sprievode pána dekana Stanislava C. a pána kaplána Michala H., ktorého duchovné, organizačné a šoférske skúsenosti sme v dobrom slova zmysle chceli ešte využiť. Lebo, ktovie kde ho Duch Svätý odveje od júla skrze pána biskupa.
Každé navštívené miesto nás nabádalo ku konkrétnej modlitbe za niekoho, alebo za niečo. Napríklad vo veľkolepom chráme, zasvätenom sv. Petrovi, ktorý bol postavený z vďačnosti za zvolenie kard. Karola Wojtylu za pápeža, sa spontánne modlilo za terajšieho Svätého Otca, za naše autority a ich rozhodnutia, za kňazov.
Na mieste, kde Ján Pavol II. prežil detstvo a rannú mladosť, sme sa v duchu preniesli do čias nášho detstva a mladosti. Nádherný chrám Matky Božej, pôvodná krstiteľnica, bočná kaplnka s relikviami, kaplnka Matky ustavičnej pomoci s Najsvätejšou sviatosťou, potom jeho rodný dom a múzeum, ktoré ponúka celú históriu jeho života, to všetko na nás veľmi silno pôsobilo.
Na Kalwarii Zebrzydowskej práve končila svätá omša, zrejme ďakovná za prvé sväté prijímanie, lebo deti boli v bielom a práve sa zasväcovali Panne Márii. A tak sme si v duchu spomenuli na našu slávnosť, keď sme po prvý krát prijímali Pána Ježiša.
V Krakowe sme najprv navštívili Sanktuárium svätého Jána Pavla II., kde sme mohli kontemplovať výjavy zo Svätého písma v nádherných mozaikách od pátra Rupnika. Tiež sme navštívili expozíciu kópie Turínskeho plátna a rôzne kaplnky v podzemí.
K záveru našej púte sme sa presunuli do Baziliky Božieho milosrdenstva, kde vrcholom dňa bola svätá omša, slávená v kruhu našej osemčlennej skupinky v slovenskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie. Bola to chvíľa vďačnosti a na paténu sme položili všetko, čo sme mali na srdci.
Nakoniec sme zotrvali na mieste, kde žila a modlievala sa svätá sestra Faustína, prichádzajúc popod okno jej izbičky, v ktorej naposledy bývala a aj umrela. Spontánne prišla túžba prosiť tuto sväticu o príhovor. Tentokrát sme mu odovzdali viac vnútorné, osobné túžby vo vzťahu k Bohu, k Ježišovi.
Na všetkých miestach, ktoré sme navštívili, sa nachádzali adoračné kaplnky s vyloženou Najsvätejšou sviatosťou a tak sme v každej aspoň chvíľu pobudli a nechali pôsobiť Božiu lásku na nás.
S. Eva Gábrišová