Príprava na veľké a definitívne ÁNO
Ak chcete mať účasť:) na príprave sestry Rity na doživotné sľuby, neprestaňte čítať.
Veľa snehu a krásne prostredie. Drevenice a srnky. Prechádzka zasneženou krajinou a čaj pri praskajúcom ohni v piecke. Aj keď toto všetko má svoje čaro, predsa to nebolo cieľom víkendového stretnutia v malebnom Vlkolínci pri Ružomberku. Sestra Rita tu začala svoju prípravu na doživotné sľuby. Práve na sviatok Krstu Pána. Spolu so sestrou Caritas uvažovali nad krstom, jeho symboloch a dôsledkoch, jeho kráse a hĺbke. Veď rehoľné zasvätenie je prehĺbením práve tohto krstného zasvätenia… Je to studňa, z ktorej všetci kresťania môžu čerpať; studňa ktorá nevyschne… a z času na čas stojí za to, zamyslieť sa aj nad tým, čo znamenajú symboly a obrady spojené so samotným krstom. Vedeli ste napríklad ako vznikol obrad predkrstného pomazania? Alebo ako v rannej Cirkvi prebiehal obrad zrieknutia sa zlého? Ak vás to zaujíma, pokračujte v čítaní…
Predkrstné pomazanie
Aby sme pochopili predkrstné pomazanie, musíme sa vrátiť k svedectvu cirkevných otcov prvých storočí a rozprávaniu o Mučeníckej smrti sv. Petpetuy.
Svätý Teodor napísal, že máme byť pomazaní, aby sme mohli uniknúť ako Kristovi vojaci. Bojovníci sa mazali. Boli pomazaní hlavne na trupe. Tu už začíname tušiť, prečo je to spojené s exorcizmom. Toto požehnanie na hruď, ktoré sa zachovalo, sa spája s týmito antickými zvykmi, ktoré sa týkajú aktu vstupu do boja, kde bojovníci sa mazali, aby mohli uniknúť, vyšmyknúť sa zo zovretia protivníka. Preto je to pomazanie pred krstom. Pretože krst korunuje záver boja, ktorý je naznačený aj v exorcizme: víťazstvo Boha v človeku nad zlým duchom a človek musí uniknúť zo zovretia. Hovorí o schopnosti, ktorú človek musí rozvinúť aby mohol vstúpiť do kresťanského život, schopnosť unikať zo zovretia klamstva, uniknúť zo zovretia protivníka.
Aby sme pochopili túto analógiu, je potrebné sa pozrieť na Spomienky Perpetuy, mučeníčky, ktorá bola pokrstená počas toho, ako čakala na súd, kde ju obvinila z kresťanstva. Zaujímavé je, že bola odsúdená na smrť (mučeníctvo) ale ešte nebola pokrstená. V noci pred mučeníckou smrťou mala sen, ktorý vyrozprávala: sen o čiernom Egypťanovi, ktorý s ňou zápasil. Je to symbolická reč: čierna ako temnota, Egypťan ako narážka na historického nepriateľa – faraóna a všetko to, čo v Starom zákone predstavovalo utláčanie, otroctvo. Egypťan s ňou bojoval a pri nej stál diakon, ktorý jej pomáha v tomto zápase. Biskup ju priateľsky pozdravil a obrátil sa na ňu s otázkou: „Si pripravená na krst?“ Egypťan s ňou zápasil a bránil jej pristúpil k biskupovi, ktorý ju mal pokrstiť. V tom ju diakon pomazal olejom a ona sa vyšmykla zo zovretia Egypťana. Perpetua zvíťazila, lebo bola pomazaná a Egypťan už nebol schopný ju viac zadržať.
Ku kresťanskému životu nevyhnutne patrí pripravenosť postaviť sa tvárou v tvár voči výzvam, pripravenosť bojovať s pokušeniami. My prostredníctvom tohto obrazu oleja a zápasníkov máme hlbokú indikáciu k tomu ako sa bojuje so zlom v našom srdci. Ako sa bojuje s objektívnym zlom, so Zlým, s diablom a ako sa bojuje s jeho pokušeniami. Cieľom nie je vyzbrojiť sa zbraňami na premoženie, zničenie zla. Aj keď toto je typické pre boj: mať zbrane aby sme ničili. Naša zbraň je na to, aby sme neboli zovretí, uchopení. Naša zbraň nie je meč, nôž, dýka, štít… zbraň, ktorá je daná pokrstenému je prostriedok na únik, vyšmyknutie sa. Prečo? Za tým sa skrýva veľká múdrosť. Objavíme, že najlepší postoj voči Zlému, voči zlu, voči klamstvu, ktoré vstupujú do nášho srdca nie je zdevastovať ich a mať argumenty proti argumentom ale naučiť sa umeniu vyšmyknúť sa z tejto hry. Toto je vážna vec. Mnohé veľké bitky sa nevyhrajú tým, že sa vstúpi na bojové pole ale tým, že sa im vyhneme, vyšmykneme. (podľa katechézy don Fabia Rosiniho)
Obrad zrieknutie sa Zlého a vyznanie viery
Tento obrad sa dlho vyvíjal; teraz je už len otázka a odpoveď, ale máme svedectvo cirkevných otcov (Cyril Jeruzalemský) o tom, ako sa konal tento obrad predtým. Vykonával sa vonku, mimo krstiteľnice; katechumen, nazýval sa „vyvolenec“, sa otočil smerom na západ, vystrel ruku a ukázal prstom akoby na osobu a zriekal sa satana akoby tam bol prítomný; ešte mimo chrámu (Cirkvi) a proti niekomu akoby prítomnému, ukazujúc prstom na západ. Plné symbolov: nie proti niečomu nejasnému, matnému, hmlistému, nekonkrétnemu, proti nejakému zlu nezadefinovanému… ale proti jasnej identite; smerom na západ: kde slnko „zomiera“, kde svetlo „zomiera“, kde začína noc; miesto zmätku, kde chýba svetlo, symbolické miesto; tam, kde končí jasnosť; miesto smrti dňa… katechumen ukazoval prstom, ukazovala niečo konkrétne a vyslovil svoje zrieknutie a potom sa otočil smerom na východ ku krstiteľnici a bol ponorený do vody otočený na východ. Východ ako symbol kde svetlo sa rodí; Svetlo vychádzajúce z výsosti je podľa Zachariášovho chválospevu Kristus; miesto svetla, miesto života. Je to symbolické: nie žeby západ bol zlý a východ lepší, je to symbol. Je to kráčanie, cesta zo západu k východu; zo smrti k životu, od noci ku svetlu; kráčanie v ústrety jasnosti, zreteľnosti, priezračnosti, jasu, svetlu… A tento moment obrátenia je srdcom tohto obradu.
Obrátil sa od miesta nie svätého k svätému, kráčal k vyznaniu viery a krstu. Pôvodne vyznanie viery bolo uprostred obradu ponorenia. Katechumen vstúpil do vody a bola mu daná otázka: Veríš v Boha Otca… Verím. A bol ponorený prvý krát. Veríš v Ježiša Krista… Verím. Bol ponorený druhý krát. Veríš v Ducha Svätého, v Cirkev, odpustenie hriechov… Verím a bol ponorený do vody tretí krát. Neskôr boli tieto obrady od seba oddelené. (podľa katechézy don Fabia Rosiniho)