Ako sme sa objavili na Trnávke?

Sestry z Bratislavy sú onedlho na Trnávke súčasťou slávnosti “Tváre Trnávky”. Pre farský list napísali voľačo o našej reholi aj ako sme sa do tejto farnosti dostali.

Milí naši farníci!

V kostole aj na uliciach Trnávky stretávate rehoľné sestry, a nie sú to  saleziánky, no sú späté s touto farnosťou.

Kto vlastne sú tie čierno-bielo, prípadne hnedo-bielo oblečené sestričky, každá trochu  ináč zladená, a ako sme sa objavili na Trnávke?

Sme školské sestry sv. Františka, kongregácia, ktorá vznikla v r. 1843 v rakúskom Grazi. Naša zakladateľka a učiteľka Antónia Lamplová vnímala, že základom dobrej budúcnosti národa sú dobré rodiny, a teda aj dobré matky. Videla potrebu starať sa o ich výchovu a vzdelanie. So svojimi spoločníčkami, učiteľkami, sa rozhodla založiť inštitút – neskôr kongregáciu, aby sa službe učiteliek mohli venovať ako spoločenstvo zasvätených žien.

Mladé spoločenstvo sa postupne rozrastalo. V r. 1888 sa české sestry Záhalkové, ktoré vstúpili do spoločenstva v Grázi, vrátili do rodných Slatinian a preniesli našu charizmu do Čiech. Nové komunity vznikli v Koclířove, Nymburku, v Chrudime a v Prahe.

Na Slovensko prišli prvé sestry v  r. 1919  na pozvanie  Mons. Andreja Hlinku, aby prevzali vyučovanie a výchovu na ľudovej a meštianskej škole v Ružomberku. Neskôr sa pôsobenie sestier rozšírilo do ďalších miest: Popradu, Liskovej pri Ružomberku, Liptovskej Tepličky, Žiliny, Svrčinovca, Fačkova, Podolínca, Prešova, Vranova nad Topľou, Čemerného, Humenného, Duplína a Malcova, kde pôsobili ako učiteľky v dedinských či mestských školách.

Prišiel rok 1950, keď boli sestry násilne odvezené do Čiech, kde najskôr pracovali vo fabrikách na spracovanie ľanu a  neskôr v rôznych ústavoch sociálnej starostlivosti, kde sa venovali telesne a mentálne postihnutým. Sestry tušili, že čas komunizmu bude dlhší, a preto sa rozhodli pre riskantný krok do neznáma. Časť sestier odišla „oficiálne do civilu“, aby sa ľahšie mohli dostať k mládeži. V spolupráci s bratmi františkánmi založili tajné komunity bratov a sestier.

V roku 1968 sa prvé sestry ocitli v Bratislave – Petržalke, kde pracovali v domove dôchodcov na Rusovskej ceste. Tu sa začala rozbiehať štátom síce zakázaná, ale veľmi požehnaná činnosť: duchovné obnovy pre mladých, „stretká“, výlety. Z dôvodu väčšej samostatnosti a menšej nápadnosti i pre časté návštevy mladých ľudí v domove dôchodcov sa sestry a bratia františkáni rozhodli v r.1975 kúpiť dom na ulici Na križovatkách.  

Tak sa začalo pôsobenie  našich sestier na Trnávke, ktorá sa stala domovom sestier a bratov. V roku 1979 sa kúpil ďalší dom na Staničnej a v r.1985 na Rádiovej, ktorý slúžil ako formačný noviciátny dom. Sestry pracovali v bežných zamestnaniach oblečené v civile, takže mnohí ich kolegovia v nemocnici, v kancelárii, knižnici…ani netušili, že ich kolegyňa je rehoľná sestra. Vo voľnom čase sestry v spolupráci s bratmi františkánmi organizovali v domoch v Bratislave alebo na iných miestach Slovenska duchovné obnovy a duchovné cvičenia pre mladých.

Na Kvetnú nedeľu 27. marca 1983 sa proti sestrám a bratom františkánom uskutočnila „akcia Vír“, ktorú viedla štátna tajná bezpečnosť. Sestry a bratia boli vypočúvaní a niektorí aj uväznení za marenie dozoru nad cirkvou. Štátna moc nedosiahla, čo chcela – zastrašiť a rozbiť rehoľu, ale stal sa presný opak. Sestry a bratia držali spolu ešte viac a nastal vzostup záujmu a povolaní do rehole.

Tajná bezpečnosť však ďalej „pracovala“. 25. novembra 1986 v dome sestier na Rádiovej za záhadných okolností násilne zomrela novicka Stanislava. Jej smrť nebola nikdy riadne vyšetrená a nedalo sa dopátrať pravdy. Táto situácia sestry zastrašila len na chvíľu, avšak nanovo sa posilnili v povolaní a odvahe.

Začali v domoch učiť deti náboženstvo a pripravovať ich k sviatostiam, premietal sa film o sv. Františkovi známy pod názvom „Brat Slnko, sestra Luna“.

Od  r. 1987 sa vo farnosti na Trnávke rozbehli divadelné predstavenia, ktoré nacvičili sestry a bratia. Najskôr to bolo  divadlo o živote sv. Františka z Assisi, ktoré mohli naši farníci vidieť v októbri vo farskom kostole. Po úspešnom predstavení nasledovala v r. 1988 vianočná akadémia o narodení Pána Ježiša, v ktorej účinkovali aj niektorí tajní saleziáni, napr. Vincent Feledík, prezývaný „Vincko“.  V pôste v r. 1989 sa hrali Pašiové hry o umučení  Páan Ježiš. Obsadenie úloh sa rozrástlo o nových účinkujúcich aj z radov študentov. Druhýkrát sa toto predstavenie odohralo v Šaštíne na Turíce; rozšírené o zmŕtvychvstanie a zoslanie Ducha Svätého.

 Možno sa pýtate, ako bolo možné nacvičiť takéto divadlá v čase komunizmu.

Bolo to aj vďaka vdp. Opálkovi, v tom čase správcovi kostola na Trnávke, ktorý síce patril do Pacem in terris, ale pomáhal, ako mohol, aby sa farnosť mohla budovať a povzbudiť.

Po Nežnej revolúcii v. 1989 sa činnosť sestier upriamila hlavne na prácu v detskom domove na Železnej studničke, niektoré si doplnili štúdium a začali pracovať ako katechétky na Trnávke, ale aj na iných miestach v Bratislave.

Dnes pracujeme v rôznych zamestnaniach a rôznych odvetviach. Niektoré ako katechétky, iné v sociálne sfére, ďalšia ako vysokoškolský pedagóg, iná na ABÚ alebo v materskej škole mamy Margity, ako zdravotné sestry alebo resocializačnom stredisku pre drogovo závislých.

Sme tu s vami a medzi vami, ako aj naša zakladateľka hovorila „Som tu s Bohom pre vás.“ 

Naša provincia oslavuje na  budúci rok 100. výročie príchodu na Slovensko. S vďačnosťou, že ste nás prijali medzi seba, vás chceme 17. marca 2019 pozvať na podujatie „Tváre Trnávky“, aby sme spoločne oslávili naše výročie, a zároveň mnohým z vás poďakovali za vašu štedrosť a priazeň.

Vaše školské sestry sv. Františka.